September 2012

moving.

28. september 2012 at 21:40 | mavise.
Nemá to význam, to ste postrehli aj vy. Na tomto blogu som sa necítila príjemne a narovinu - hrala som sa tu na niečo, čo vlastne v skutočnosti ani nie som. Idem však "domov". Sťahujem sa na môj starý blog, ktorý som kvôli tomuto nechala. Oddnes ma nájdete už len na adrese

HTTP://INK-HEART.BLOG.CZ/


green nature.

27. september 2012 at 15:34 | mavise. |  - p. g. - nature.
Zelená príroda. Všetko to, čo náš obklopuje a väčšina z nás si to ani len nevšimne. V konečnom dôsledku - samy si za to môžme, nakoľko si túto nádhernú zelenú krásu ničíme. Možno práve preto som sa rozhodla zverejniť na túto tému pár obrázkov. Samozrejme, na tému "príroda" sa dá vyberať z množtva rôznych obrázkov, no ja som sa snažila vybrať tie "pravé". Nie sú tam len stromy, hory a podobne. Príroda okrem iného znamená aj živočíchy a život. Je to niečo neuveriteľné, pretože dokáže existovať aj bez ľudí a bez akejkoľvek ľudskej starostlivosti. Netuším, ako sa k tomuto staviate vy, no ja to beriem ako veľmi pozoruhodný úkaz, pretože väčšina živých vecí, ktoré nás obklopujú, potrebujú našu starostlivosť. Ak nie starostlivosť, potrebujú aspoň prítomnosť. Príroda však nie. Príroda je niečo ako zázrak!

Je to to najkrajšie a najcennejšie, čo môžme mať.


international evil and bullying.

24. september 2012 at 16:26 | mavise. |  - m.e. - let's talk talk talk.
Predstavte si takúto sécnu - vojdete do školy, placho a nesmelo, pretože už dobre viete, čo všetko vás čaká. Viete si presne a dopodrobna predstaviť tie mučivé chvíle. Kráčate po schodoch, smerom do svojej šatne. Uvidíte tam neskutočné množstvo odkazov urážajúcich vás a vašu osobu. Urobili to zase. O pár minút neskôr kráčate do triedy, no nestihnete do nej ani len vojsť a zistíte, že ste obkľúčení skupinkov násilnikov, ktorí majú na svedomí hanlivé odkazy vašej osoby. Začnú vás šťuchať, nadávať vám, pľuť na vás, ďalej vás urážať až zájdu k tomu, k čomu chcú - psychicky vás zrútia. Jediné, na čo čakáte, je koniec školy a čiastočné utíchnutie vnútornej, v mnohých prípadoch aj vonkajšej bolesti. Nechcete to zažívať stále dookola. Jediný spôsob je... samovražda. Nechcete však opustiť blízkych, no pripadáte si tak zbytočný! Neexistuje iná cesta...

Aj vám prebehol mráz po chrbte? Verte, že mne áno. Zamrazilo ma už len pri predstave niečoho takéhoto. Predstavte si teda ešte, koľko detí, tínedžerov a všeobecne mladých ľudí po celom svete takéto niečo zažíva každučký deň. Každý o tom vie a pritom sa všetci tvárime, že sa nič nedeje. Začíname to riešiť až vtedy, keď sa to začne týkať nás alebo našich blízkych, dovtedy nám to je všetko ukradnuté a hráme sa na slepých a hluchých. Lenže vtedy je príliš neskoro. Ľudia si neuvedomujú, koľko tínedžerov premýšľa nad samovraždou a potajomky si ubližujú. Väčšine to príde detinské. Ibaže, keby každý z nás preukázal dostatočnú odvahu postaviť sa tomu všetkému, zachránili by sme milióny životov, ktoré boli vzaté úplne zbytočne, pretože existuje riešenie.



Osobne som niečo takéto nikdy nazažila, no je mi úprimne ľúto tých, ktorí to zažívajú. Neskutočne s nimi súcitím a chcem im celým svojím 'ja' pomôcť. Čo je však ďalšia a omnoho závažnejšia vec v tejto diskusii, mnoho šikanovaných mlčí a bojí sa priznať to, že ich niekto šikanuje. To je na tom celom najhoršie. Koľko detí a tínedžerov je vo vašom okolí šikanovaných a vy o tom možno nemáte ani páru, priam vám to príde nemožné a neuveriteľné. Mnohí umelci spievajú o tom, ako byť silný a ako to všetko prekonať. Lenže toto problém nevyrieši. Viera v to, že sa nikdy nesmieme vzdávať, je len malý krok vpred, no je to ten najlepší začiatok pre všetkých, ktorí sú šikanovaní. Čo je však najdôležitejšie - treba predovšetkým hovoriť, hovoriť a hovoriť. Byť otvorený. Nebáť sa. Keď človek žije v neustálom strachu, celý jeho život sa mení. Verím v to, že aspoň jeden človek, čo si tento článok bude čítať, niečo takéto zažil a možno si chcel siahnúť na život.

V dnešnom svete je neskutočne veľa zlých ľudí, ktorí nečakajú na nič iné, len na príležitosť, ako inému človeku ublížiť. To je ďalšia časť tohto článku - celosvetové zlo. Všade je to rovnaké - ľudia sa pretvarujú, nerešpektujú, odsudzujú, navzájom ponižujú, nepomáhajú si a za všetkým vidia peniaze. Je to obrovské zlo. Mrzí ma len jedno - prečo si to nedokážu uvedomiť dospelí ľudia a pätnásť ročné dievča, ktoré žije na dedine a dokopy ešte nič veľké v živote nezažilo, si to uvedomuje veľmi dobre. Dnešným svetom totižto vládnu iné priority a mnoho ľudí sa vzdáva. Buď si siahne na život, alebo sa z nich stávajú takzvané žijúce/kráčajúce trosky. Je to viac, ako smutné.


Myslíte však na to, že každý je tu pre nejaký dôvod a pre nejaký účel. Nikto tu nie je na to, aby trpel. Ak sa niečo skončí zle a bolestne, znamená to, že to ešte nie je koniec. Prídu lepšie časy, jednoznačne. Nikdy sa nevzdávajte, buďte tým, kým chcete byť. Toľko talentovaných detí si vytrpelo práve toto všetko - celosvetové zlo v podobe šikany. A pre ostatných, ktorí sa doposiaľ na to všetko len nečinne pozerali mám jeden odkaz - konajte! Keď nekoná obeť, konajte vy! Nech sa s týmto problémom obrátite na kohokoľvek a poprosíte ho, aby ste zostali v anonymite, bude to akceptovať. Dôležité je pomáhať ostatným a preukázať vnútornú silu, ktorú obete práve následkom šikany stratili.

Taktiež sa vyjadrím aj k ľuďom, ktorí majú neustálu potrebu niekoho šikanovať. Možno niektorí z nich práve číta tento článok. Môj odkaz pre nich znie - tým, že niekoho budete šikanovať, svoje komplexy nevyriešite. Šikanou sa všetko to celé len začína. Zamyslíte sa nad tým, ako by ste sa cítili vy a skúste danú osobu pochopiť. Avšak, je pravda, že málo šikanujúcich si toto všetko uvedomuje, čo je na tom asi to najsmutnejšie. Moje veľké želanie je, aby toto celé skončilo. Sme predsa ľudia, úplne rovnakí a nesmieme sa nechať raniť ostatnými. Nikdy sa nevzdávajte a bojujte! Vždy je pre čo ísť ďalej!

Ako vnímate šikanu vy? │ Máte s ňou nejaké skúsenosti? │ Ako na vás vplýva dnešná doba?


be yourself; everyone else is already taken.

23. september 2012 at 12:29 | mavise. |  - m.e. - about me.
Ako rada používam citát, ktorý som dala do názvu tohto pomerne dôležitého článku! Idem totižto písať o sebe. Zdĺhavé vety, v ktorých budem opisovať len a len seba. Príde mi to trošku zvláštne, nakoľko som sa nikdy nepovažovala za nejakú extra dôležitú. Teda aspoň nie natoľko, aby som o sebe niekde písala. Ako som však uviedla už hneď v prvom článku - rozhodla som sa vystupovať anonymne. To však neznamená, že nebudete mať ani páru o tom, kto som a o čo mi vlastne ide. Istá dávka anonymity nezaškodí, no pokiaľ to má byť blog o mne a všetkom ostatnom, čo sa okolo mňa točí, musím predsa prezradiť aspoň malý kúsok. Takže, začínam, alebo inak myslené - snažím sa nejako začať;

Narodila som sa v novembri, v znamení Škorpióna. Vnímajte ma tak, ako ma chcete vnímať. Poznámka na okraj - nerada ľuďom ubližujem -, takže si nepleťte moje znamenie s mojou osobnosťou a tým, ako sa chovám voči ostatným. Držím sa zlatého pravidla, ktoré znie - 'Ako ostatní k tebe, tak ty k ostatným.' Nenávidím faloš, pretvárku a namyslených ľudí. Opak je však pravdou. Čo však naopak mám rada a dokonca si to cením, je úprimnosť a spôsob povedať druhému človeku "Ďakujem." Takéto veci už totižto dávno nie sú v móde, no čo sa mňa týka, v týchto veciach som absolútne staromódna.


Neriešim módu. Obliekam sa tak, ako chcem ja a obliekam si hlavne to, na čo sa cítim. Pre mňa móda neznamená takmer vôbec nič. Nepozerám sa na ľudí povrchne a nehľadím na to, čo majú oblečené. Možno preto mi je móda úplne ukradnutá.

Čo sa týka mojej vnútornej stránky, opísala by som to nasledovne - empatická, predvídavá, usmievavá, ironická, sarkastická, tichá, nesmelá, introvertka, cieľavedomá, ambiciózna, tajnostkárska, samostatná, pozitívna, úprimná a mnoho ďalších vecí. Priťahujú ma mysteriózne veci, ktoré ostatným prídu ako zbytočnosti. V týchto veciach som priam detinská. Viem sa tešiť z maličkosti života a k šťastiu mi netreba veľké veci.

Milujem rock a rockové kapely Nickelback, Rise Against a Yellowcard. Týmto som charakteristická asi najviac. Okrem toho obdivujem Nirvanu, Paramore, Linkin Park, Coldplay, 3 Doors Down, Thirty Seconds To Mars a mnoho, mnoho iných umelcov. Veľký dôraz kladiem na súlad a harmóniu. Milujem umenie, či už kreslené, alebo písané. Vidím sa v tom a dokážem sa do toho vcítiť. Narovinu musím taktiež priznať, že som samotárka, obrovská samotárka a práve umenie je mojim najbližším spoločníkom.

Pokiaľ aj po tomto všetkom máte záujem spoznávať ma ďalej a čítať moje články, prajem vám veľa šťastia a hlavne - veľa voľného času, pretože moje články sú väčšinou rozsiahlejšej veľkosti :-)

inspirations.

21. september 2012 at 14:52 | mavise.

creations.

21. september 2012 at 14:51 | mavise.

photogallery.

21. september 2012 at 14:44 | mavise.

mavise.

21. september 2012 at 14:41 | mavise.

you can't give up!

20. september 2012 at 18:56 | mavis elinore. ¤ mavise.
Vlastne... Neviem, ako mám začať. Po dlhej dobe som konečne našla odvahu založiť si nový blog, už len kvôli tomu, že som sa stala novým človekom. Teda, všetko tomu nasvedčuje. Či je to skutočne tak, súdiť nemienim. Hlavne nie teraz. Aby som to skrátila a uviedla na správnu mieru - názov blogu vznikol jednoducho.

Človek by sa nemal zaujímať o minulosť a o to, čo bolo. Nemal by sa zaujímať o budúcnosť a o to, čo ešte len bude. Mal by sa zaujímať o prítomnosť a to, čo sa deje práve tu a teraz.

Ako ste si iste všimli, rozhodla som sa vystupovať v anonymite. Možno vám to príde voči vašej osobe nefér, no ja mám svoje skúsenosti a verte mi, takto to bude lepšie. Stačí, ak ma budete poznať ako obyčajnú Mavis Elinore, alebo jednoducho Mavise z blogu hereandnow.

Myslím, že som toho na začiatok opísala dostatočne veľa. Otázkou času teda len ostáva, kedy to celé vypukne a praskne bublina tajomstva, ktorá je dosť tenká. Uvidíme...

mavis elinore. ¤ mavise.