international evil and bullying.

24. september 2012 at 16:26 | mavise. |  - m.e. - let's talk talk talk.
Predstavte si takúto sécnu - vojdete do školy, placho a nesmelo, pretože už dobre viete, čo všetko vás čaká. Viete si presne a dopodrobna predstaviť tie mučivé chvíle. Kráčate po schodoch, smerom do svojej šatne. Uvidíte tam neskutočné množstvo odkazov urážajúcich vás a vašu osobu. Urobili to zase. O pár minút neskôr kráčate do triedy, no nestihnete do nej ani len vojsť a zistíte, že ste obkľúčení skupinkov násilnikov, ktorí majú na svedomí hanlivé odkazy vašej osoby. Začnú vás šťuchať, nadávať vám, pľuť na vás, ďalej vás urážať až zájdu k tomu, k čomu chcú - psychicky vás zrútia. Jediné, na čo čakáte, je koniec školy a čiastočné utíchnutie vnútornej, v mnohých prípadoch aj vonkajšej bolesti. Nechcete to zažívať stále dookola. Jediný spôsob je... samovražda. Nechcete však opustiť blízkych, no pripadáte si tak zbytočný! Neexistuje iná cesta...

Aj vám prebehol mráz po chrbte? Verte, že mne áno. Zamrazilo ma už len pri predstave niečoho takéhoto. Predstavte si teda ešte, koľko detí, tínedžerov a všeobecne mladých ľudí po celom svete takéto niečo zažíva každučký deň. Každý o tom vie a pritom sa všetci tvárime, že sa nič nedeje. Začíname to riešiť až vtedy, keď sa to začne týkať nás alebo našich blízkych, dovtedy nám to je všetko ukradnuté a hráme sa na slepých a hluchých. Lenže vtedy je príliš neskoro. Ľudia si neuvedomujú, koľko tínedžerov premýšľa nad samovraždou a potajomky si ubližujú. Väčšine to príde detinské. Ibaže, keby každý z nás preukázal dostatočnú odvahu postaviť sa tomu všetkému, zachránili by sme milióny životov, ktoré boli vzaté úplne zbytočne, pretože existuje riešenie.



Osobne som niečo takéto nikdy nazažila, no je mi úprimne ľúto tých, ktorí to zažívajú. Neskutočne s nimi súcitím a chcem im celým svojím 'ja' pomôcť. Čo je však ďalšia a omnoho závažnejšia vec v tejto diskusii, mnoho šikanovaných mlčí a bojí sa priznať to, že ich niekto šikanuje. To je na tom celom najhoršie. Koľko detí a tínedžerov je vo vašom okolí šikanovaných a vy o tom možno nemáte ani páru, priam vám to príde nemožné a neuveriteľné. Mnohí umelci spievajú o tom, ako byť silný a ako to všetko prekonať. Lenže toto problém nevyrieši. Viera v to, že sa nikdy nesmieme vzdávať, je len malý krok vpred, no je to ten najlepší začiatok pre všetkých, ktorí sú šikanovaní. Čo je však najdôležitejšie - treba predovšetkým hovoriť, hovoriť a hovoriť. Byť otvorený. Nebáť sa. Keď človek žije v neustálom strachu, celý jeho život sa mení. Verím v to, že aspoň jeden človek, čo si tento článok bude čítať, niečo takéto zažil a možno si chcel siahnúť na život.

V dnešnom svete je neskutočne veľa zlých ľudí, ktorí nečakajú na nič iné, len na príležitosť, ako inému človeku ublížiť. To je ďalšia časť tohto článku - celosvetové zlo. Všade je to rovnaké - ľudia sa pretvarujú, nerešpektujú, odsudzujú, navzájom ponižujú, nepomáhajú si a za všetkým vidia peniaze. Je to obrovské zlo. Mrzí ma len jedno - prečo si to nedokážu uvedomiť dospelí ľudia a pätnásť ročné dievča, ktoré žije na dedine a dokopy ešte nič veľké v živote nezažilo, si to uvedomuje veľmi dobre. Dnešným svetom totižto vládnu iné priority a mnoho ľudí sa vzdáva. Buď si siahne na život, alebo sa z nich stávajú takzvané žijúce/kráčajúce trosky. Je to viac, ako smutné.


Myslíte však na to, že každý je tu pre nejaký dôvod a pre nejaký účel. Nikto tu nie je na to, aby trpel. Ak sa niečo skončí zle a bolestne, znamená to, že to ešte nie je koniec. Prídu lepšie časy, jednoznačne. Nikdy sa nevzdávajte, buďte tým, kým chcete byť. Toľko talentovaných detí si vytrpelo práve toto všetko - celosvetové zlo v podobe šikany. A pre ostatných, ktorí sa doposiaľ na to všetko len nečinne pozerali mám jeden odkaz - konajte! Keď nekoná obeť, konajte vy! Nech sa s týmto problémom obrátite na kohokoľvek a poprosíte ho, aby ste zostali v anonymite, bude to akceptovať. Dôležité je pomáhať ostatným a preukázať vnútornú silu, ktorú obete práve následkom šikany stratili.

Taktiež sa vyjadrím aj k ľuďom, ktorí majú neustálu potrebu niekoho šikanovať. Možno niektorí z nich práve číta tento článok. Môj odkaz pre nich znie - tým, že niekoho budete šikanovať, svoje komplexy nevyriešite. Šikanou sa všetko to celé len začína. Zamyslíte sa nad tým, ako by ste sa cítili vy a skúste danú osobu pochopiť. Avšak, je pravda, že málo šikanujúcich si toto všetko uvedomuje, čo je na tom asi to najsmutnejšie. Moje veľké želanie je, aby toto celé skončilo. Sme predsa ľudia, úplne rovnakí a nesmieme sa nechať raniť ostatnými. Nikdy sa nevzdávajte a bojujte! Vždy je pre čo ísť ďalej!

Ako vnímate šikanu vy? │ Máte s ňou nejaké skúsenosti? │ Ako na vás vplýva dnešná doba?


debate first.
©hereandnow.blog.cz

 

1 person judged this article.

Comments

1 Ali. | Web | 24. september 2012 at 19:24 | React

:O dokonalé anpísané, potlesk pre teba, teším sa na ďalšie a ďalšie články.
ja som síce nebola šikanované, jeden čas som síce boal bez priateľov a skoro celá trieda si zo mňa robila srandu. nesúdim ľudí podla výzoru a nemal by to robiť nikto. najradšej by som tým všetkým šikanovaným pomohla.

2 Bless | Web | 24. september 2012 at 22:30 | React

osobne som šikanu nezažila, iba taký ten slabý odvar toho čo sme prežívali na základke asi všetci menj obľúbený...
ale kamarátka s tým má skúsenosti... hovorili jej, že je tučná, škaredá, tak sa z nej stala bulimička, ale dostala sa z toho a teraz je už sama sebou...
inak fakt veľmi dobre napísaný článok :)

3 Destiny | Web | 25. september 2012 at 18:08 | React

Najprv by som asi povedala, že si napísala skvelý článok, ktorý si zaslúži veľkú pochvalu! :-)
Šikana je niečo hrozné. Osobne sa viem vžiť do kože ,,obete", pretože som slabý odvar zo šikany zažívala. Je to neskutočne zlý pocit, keď sa na vás všetci vykašlú a pridajú sa k skupinke, ktorá vami pohŕda a trúsi nepekné poznámky na váš účet. Tiež som o tom písala článok, kde som spomínala, že má so mnou jednou nemenované dievča problém alebo lepšie povedané lieči si svoje komplexy na mne. Bohužiaľ, mám pocit, že sa jej nedokážem postaviť, aj keď to najhoršie obdobie mám už za sebou! :-)

4 wonnie | Web | 26. september 2012 at 15:14 | React

Mám s tým skúsenosť, možno nie až takú ohromnú a nenazvala by som to nejakou strašnou šikanou, ale mám. Stredná škola od ktorej čakáte duchaplných ľudí, ale haha. Zažila som si svoje, večné narážky na svoju osobu, pravidelné dehonestovanie mojej osoby a ked som nedajbože niekedy niečo povedala v tom najlepšom zmysle tak sa to obrátilo proti mne. Nakoniec (vďaka blogu) sa aj tá malá skupinka ľudí s ktorou som sa bavila otočila proti mne (lebo najlepší dôvod ako to vyriešiť je proste sa uraziť, pohádať a uraziť) a ja som nemala jedného človeka v triede s ktorym by som sa mohla rozprávať. Večné rýpanie ďalej pokračovalo veď prečo nie a zrútila som sa. Domov som chodievala ako kopa nešťastia a vtedy neexistovalo nič také ako úsmev na mojej tvári. Síce som typ osoby čo je príliš samoľúbi na to aby si ublížil, naozaj mi bolo tak ťažko že som zvažovala prestup. Nekonalo sa, prekusala som sa cez tie štyry roky. Ľudia ktorý ubližujú jedine závidia, že tá osoba má niečo čo oni nemajú. Že žije iným štýlom života ako oni. Že je nedajbože tlustá alebo tak. To sú ich úžasné dôvody, hodné iq hlboko v mínuse. To je všetko čo ja na to poviem. A že tím ľudom prajem len to najhoršie a žeby sa im to všetko v živote vrátilo, lebo sa serú do ľudí len za to že nie sú ich verné kópie alebo v ich krúžku skvelých priateľov kde sa každý každému na vlas podobá. A im sa nedá vyhovieť nijak.
Baj d vej skutočne skvele napísaný článok.

5 mini267 | Web | 26. september 2012 at 17:27 | React

brutálne dobre si to napísala.ani som nedýchala pri čítaní a to už je čo povedať,lebo ja študujem žurnalistiku a dosť pečlivo si vyberám,čo prečítam a čo nie.a toto sa mi páčilo.odsudzujem to,lenže najhoršie je,že obete sa o tom boja hovoriť.a dôležité je,nebáť sa vystúpiť z radu a pomôcť mu.už to je krok a obrovský!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement