- m.e. - let's talk talk talk.

international evil and bullying.

24. september 2012 at 16:26 | mavise.
Predstavte si takúto sécnu - vojdete do školy, placho a nesmelo, pretože už dobre viete, čo všetko vás čaká. Viete si presne a dopodrobna predstaviť tie mučivé chvíle. Kráčate po schodoch, smerom do svojej šatne. Uvidíte tam neskutočné množstvo odkazov urážajúcich vás a vašu osobu. Urobili to zase. O pár minút neskôr kráčate do triedy, no nestihnete do nej ani len vojsť a zistíte, že ste obkľúčení skupinkov násilnikov, ktorí majú na svedomí hanlivé odkazy vašej osoby. Začnú vás šťuchať, nadávať vám, pľuť na vás, ďalej vás urážať až zájdu k tomu, k čomu chcú - psychicky vás zrútia. Jediné, na čo čakáte, je koniec školy a čiastočné utíchnutie vnútornej, v mnohých prípadoch aj vonkajšej bolesti. Nechcete to zažívať stále dookola. Jediný spôsob je... samovražda. Nechcete však opustiť blízkych, no pripadáte si tak zbytočný! Neexistuje iná cesta...

Aj vám prebehol mráz po chrbte? Verte, že mne áno. Zamrazilo ma už len pri predstave niečoho takéhoto. Predstavte si teda ešte, koľko detí, tínedžerov a všeobecne mladých ľudí po celom svete takéto niečo zažíva každučký deň. Každý o tom vie a pritom sa všetci tvárime, že sa nič nedeje. Začíname to riešiť až vtedy, keď sa to začne týkať nás alebo našich blízkych, dovtedy nám to je všetko ukradnuté a hráme sa na slepých a hluchých. Lenže vtedy je príliš neskoro. Ľudia si neuvedomujú, koľko tínedžerov premýšľa nad samovraždou a potajomky si ubližujú. Väčšine to príde detinské. Ibaže, keby každý z nás preukázal dostatočnú odvahu postaviť sa tomu všetkému, zachránili by sme milióny životov, ktoré boli vzaté úplne zbytočne, pretože existuje riešenie.



Osobne som niečo takéto nikdy nazažila, no je mi úprimne ľúto tých, ktorí to zažívajú. Neskutočne s nimi súcitím a chcem im celým svojím 'ja' pomôcť. Čo je však ďalšia a omnoho závažnejšia vec v tejto diskusii, mnoho šikanovaných mlčí a bojí sa priznať to, že ich niekto šikanuje. To je na tom celom najhoršie. Koľko detí a tínedžerov je vo vašom okolí šikanovaných a vy o tom možno nemáte ani páru, priam vám to príde nemožné a neuveriteľné. Mnohí umelci spievajú o tom, ako byť silný a ako to všetko prekonať. Lenže toto problém nevyrieši. Viera v to, že sa nikdy nesmieme vzdávať, je len malý krok vpred, no je to ten najlepší začiatok pre všetkých, ktorí sú šikanovaní. Čo je však najdôležitejšie - treba predovšetkým hovoriť, hovoriť a hovoriť. Byť otvorený. Nebáť sa. Keď človek žije v neustálom strachu, celý jeho život sa mení. Verím v to, že aspoň jeden človek, čo si tento článok bude čítať, niečo takéto zažil a možno si chcel siahnúť na život.

V dnešnom svete je neskutočne veľa zlých ľudí, ktorí nečakajú na nič iné, len na príležitosť, ako inému človeku ublížiť. To je ďalšia časť tohto článku - celosvetové zlo. Všade je to rovnaké - ľudia sa pretvarujú, nerešpektujú, odsudzujú, navzájom ponižujú, nepomáhajú si a za všetkým vidia peniaze. Je to obrovské zlo. Mrzí ma len jedno - prečo si to nedokážu uvedomiť dospelí ľudia a pätnásť ročné dievča, ktoré žije na dedine a dokopy ešte nič veľké v živote nezažilo, si to uvedomuje veľmi dobre. Dnešným svetom totižto vládnu iné priority a mnoho ľudí sa vzdáva. Buď si siahne na život, alebo sa z nich stávajú takzvané žijúce/kráčajúce trosky. Je to viac, ako smutné.


Myslíte však na to, že každý je tu pre nejaký dôvod a pre nejaký účel. Nikto tu nie je na to, aby trpel. Ak sa niečo skončí zle a bolestne, znamená to, že to ešte nie je koniec. Prídu lepšie časy, jednoznačne. Nikdy sa nevzdávajte, buďte tým, kým chcete byť. Toľko talentovaných detí si vytrpelo práve toto všetko - celosvetové zlo v podobe šikany. A pre ostatných, ktorí sa doposiaľ na to všetko len nečinne pozerali mám jeden odkaz - konajte! Keď nekoná obeť, konajte vy! Nech sa s týmto problémom obrátite na kohokoľvek a poprosíte ho, aby ste zostali v anonymite, bude to akceptovať. Dôležité je pomáhať ostatným a preukázať vnútornú silu, ktorú obete práve následkom šikany stratili.

Taktiež sa vyjadrím aj k ľuďom, ktorí majú neustálu potrebu niekoho šikanovať. Možno niektorí z nich práve číta tento článok. Môj odkaz pre nich znie - tým, že niekoho budete šikanovať, svoje komplexy nevyriešite. Šikanou sa všetko to celé len začína. Zamyslíte sa nad tým, ako by ste sa cítili vy a skúste danú osobu pochopiť. Avšak, je pravda, že málo šikanujúcich si toto všetko uvedomuje, čo je na tom asi to najsmutnejšie. Moje veľké želanie je, aby toto celé skončilo. Sme predsa ľudia, úplne rovnakí a nesmieme sa nechať raniť ostatnými. Nikdy sa nevzdávajte a bojujte! Vždy je pre čo ísť ďalej!

Ako vnímate šikanu vy? │ Máte s ňou nejaké skúsenosti? │ Ako na vás vplýva dnešná doba?

 
 

Advertisement